51 technológií v 7 kategóriách — od brúsenia a eloxovania cez zinkovanie a lakovanie až po nitridovanie a PVD povlaky.
Menia najmä drsnosť, čistotu alebo vzhľad povrchu bez zmeny chemického zloženia materiálu.
Obrábanie brúsnym kotúčom, ktoré zabezpečí presný rozmer a nízku drsnosť povrchu.
Dokončovacia úprava kotúčom a leštiacou pastou pre lesklý až zrkadlový povrch.
Jemné dokončovanie voľným brusivom medzi nástrojom a dielom s presnosťou v mikrometroch.
Dokončovanie vnútorných valcových plôch honovacími kameňmi s charakteristickým krížovým vzorom.
Úprava rotačnou kefou, ktorá vytvára jemný smerový dekor a odstraňuje otrepy.
Tryskanie abrazívom prúdom vzduchu, ktoré očistí a zmatní povrch.
Intenzívne tryskanie oceľovým granulátom pre dôkladné očistenie väčších dielov.
Hromadné opracovanie dielov v bubne alebo vibračnej nádobe s brusným médiom.
Nárazy guľôčok vnášajú do povrchu tlakové pnutie a spevňujú ho.
Na povrchu vytvárajú ochrannú alebo funkčnú vrstvu chemickou či elektrochemickou cestou.
Chemické odstránenie okovín, hrdze a nábehových farieb v kyselinovom kúpeli.
Vytvorenie tenkej pasívnej vrstvy oxidu chrómu na povrchu nerezu.
Konverzná vrstva fosforečnanov zinku alebo mangánu na oceli.
Chemické oxidovanie ocele na čiernu vrstvu magnetitu bez zmeny rozmeru.
Konverzný povlak (dnes najmä bezchrómový alebo Cr III) na zinku a hliníku.
Elektrolytická oxidácia hliníka, ktorá vytvorí tvrdú vrstvu Al₂O₃ zrastenú s povrchom.
Anodické rozpúšťanie mikronerovností v elektrolyte namiesto mechanického leštenia.
Na základný materiál sa nanáša iný kov — kvôli korózii, vzhľadu, vodivosti alebo odolnosti proti opotrebeniu.
Elektrolyticky nanesená tenká vrstva zinku, väčšinou s pasiváciou.
Galvanická alebo chemická (bezprúdová) vrstva niklu s rovnomernou hrúbkou.
Tvrdý alebo dekoratívny chrómový povlak s vysokou tvrdosťou a nízkym trením.
Mäkký cínový povlak s dobrou spájkovateľnosťou a zdravotnou nezávadnosťou.
Medený povlak, často ako medzivrstva pred niklovaním či chrómovaním.
Vysoko odolný povlak pre agresívne prostredie, dnes obmedzený kvôli toxicite kadmia.
Povlak striebra s najvyššou elektrickou a tepelnou vodivosťou.
Tenká vrstva zlata s dokonalou stabilitou kontaktného odporu.
Ponorenie dielu do roztaveného zinku pri cca 450 °C s hrubou zliatinovou vrstvou.
Nástrek roztaveného kovu (zinok, hliník, nerez, karbidy) na povrch dielu.
Nátery, plastové, gumové a keramické vrstvy pre ochranu a farebné prevedenie dielov.
Striekanie tekutého náteru v požadovanom odtieni a lesku.
Elektrostatický nános práškovej farby a vypálenie v peci pri cca 180–200 °C.
Primery (epoxidové, zinksilikátové) ako prvá vrstva náterového systému.
Sklovitá vrstva vypálená na oceli pri vysokej teplote.
Nanesenie gumovej vrstvy na kovový podklad (nalepenie alebo vulkanizácia).
Hrubšie vrstvy plastu (PE, PA, PVC) nanesené najčastejšie vírivým máčaním.
Tenké nepriľnavé vrstvy s veľmi nízkym koeficientom trenia.
Nástrek alebo vypálenie keramickej vrstvy (Al₂O₃, ZrO₂) na povrch dielu.
Menia chemické zloženie a tvrdosť povrchovej vrstvy difúziou prvkov do povrchu.
Difúzia uhlíka do povrchu nízkouhlíkovej ocele s následným kalením.
Difúzia dusíka pri cca 500 °C bez následného kalenia, teda s minimálnou deformáciou.
Súčasná difúzia uhlíka a dusíka pri nižšej teplote než pri cementovaní.
Nauhličovanie s prídavkom dusíka pre lepšiu prekaliteľnosť povrchu.
Difúzia bóru vytvárajúca boridovú vrstvu s tvrdosťou nad 1500 HV.
Difúzne sýtenie povrchu chrómom pri vysokej teplote (inchromovanie).
Povrch sa lokálne zahreje a zakalí, jadro súčiastky zostane húževnaté.
Rýchly ohrev povrchu indukčnou cievkou a okamžité ochladenie.
Ohrev povrchu horákom a následné ochladenie vodou alebo emulziou.
Laserový lúč zakalí veľmi tenkú vrstvu s minimálnym tepelným ovplyvnením okolia.
Ohrev zväzkom elektrónov vo vákuu s veľmi rýchlym samoochladením.
Tvrdé tenkovrstvové povlaky pre rezné nástroje, formy a presné súčiastky.
Fyzikálne naparovanie tvrdej vrstvy vo vákuu pri teplote okolo 200–500 °C.
Chemické nanášanie z plynnej fázy pri vysokej teplote (okolo 1000 °C).
Klasický zlatý povlak s tvrdosťou okolo 2300 HV.
Povlak s vysokou teplotnou stabilitou, vhodný na suché a rýchle obrábanie.
Húževnatý povlak s dobrou koróznou odolnosťou a nízkym sklonom k nalepovaniu.
Uhlíkový povlak s extrémne nízkym trením a vysokou tvrdosťou.
Tenké oxidové a nitridové vrstvy (napr. Al₂O₃) nanášané PVD/CVD technológiou.